Čo všetko sa v dnešnej dobe dá nahradiť umelými súčiastkami a ktoré orgány už teraz (alebo v blízkej budúcnosti) nebudú musieť byť „naše“?
A ako to bolo s historickým Frankensteinom? Shelley začala svoje dielo písať v roku 1816, prvé vydanie uzrelo svetlo sveta v marci 1818.
V tej dobe sa ľudia snažili pochopiť elektrickú energiu, a tak Shelley skúmala v knihe motív, či môže elektrina priviesť neživé k životu.
Chirurg Luigi Galvani z Bolonskej univerzity si v 18. storočí všimol, že statická elektrina spôsobuje svalové kŕče v nohe mŕtvej žaby. Tento jav dostal názov galvanizmus.
Jeho synovec a profesor fyziky Giovanni Aldini posunul strýkov experiment na ešte vyššiu úroveň. Skúšal ho na väčších zvieratách. Dokonca bol prvým človekom, ktorý začal skúšať elektrošokovú terapiu na mentálne chorých pacientoch. Nasledovali elektrošoky a galvanické experimenty na kusoch ľudských tiel.
Aldiniho najslávnejší experiment (dalo by sa povedať vlastne šou) bol, keď pustil elektrinu v Londýne do mŕtveho tela vraha Georgea Fostera. Podľa výpovedí svedkov sa začala Fosterovi chvieť sánka, otvorilo sa mu jedno oko a bolo vidno, že mu pracovali svaly.
Inšpiráciou pre vznik literárneho Frankensteina boli zrejme Aldiniho experimenty.
(Zdroj: Graphic News)