On demand

Hlasujte za tému, ktorú by sme mali na váš podnet spracovať, alebo prispejte novou.

  • 1. Umelá inteligencia 80%
  • 2. Teória simulácie 20%

Idea stále žije. Ale toto sú dôvody, prečo Bratislava nebude mať metro zrejme nikdy

„Ja by som veľmi chcel metro ako Bratislavčan, nielen ako primátor, je to perfektné. Sú mestá menšie ako Bratislava, ktoré ho majú, napríklad Zürich a sú mestá väčšie, ktoré ho nemajú, napríklad Belehrad,“ povedal na premiére filmu 43 rokov bratislavského metra v januári primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Napriek tomu Bratislava metro nemá a ani mať nebude.

Bratislavské metro v kocke

Aké dlhé malo byť? 42 kilometrov a 45 staníc

Kde sa začalo stavať? Janíkov Dvor

Čo sa stalo? Po roku prišla revolúcia

Ako sme budovali Bratislavu

Prenesme sa do minulosti. Vzniká Elán, prichádzajú digitálne hodinky a každý chce nosiť rifle. Sedemdesiate roky. V hlavnom meste býva 300-tisíc ľudí.

„Milión obyvateľov mala Bratislava dosiahnuť výstavbou štyroch veľkých sídelných útvarov, každý s počtom obyvateľov 150 až 200-tisíc, ktoré boli navrhované v Petržalke, medzi Záhorskou Bystricou a Stupavou, Pezinkom a Modrou, Bernolákovom a Sencom,“ opisuje Peter Martinko, odborník z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. Podľa toho sa projektovalo aj metro, ktoré malo mať dĺžku úctyhodných 103 kilometrov. Nasledovali rôzne úpravy, nakoniec sa dospelo k sieti s dĺžkou 42 kilometrov.

Plány boli veľké a smelé. Foto: archív P. Martinko

„Ako prvý sídelný útvar sa začala budovať Petržalka. Je potrebné poznamenať, že Petržalka bola stavaná na svoju veľkosť (120 až 150-tisíc obyvateľov) s podmienkou, že bude dopravne obsluhovaná metrom,“ tvrdí odborník na dopravu. Prioritou sa teda stalo vybudovať prvý úsek metra práve z Petržalky na Hlavnú stanicu.

Petržalka – Hlavná stanica 

  • 9 staníc
  • 9 kilometrov
  • Spustenie prevádzky plánované do roku 2005 
Do roku 1997 mala byť hotová časť Lúky – Dunaj, neskôr Dunaj – stanica. Foto: archív P. Martinko

Celá trasa mala stáť 12 miliárd vtedajších KČS (Podľa inflačnej kalkulačky INEKO je to približne dnešných 3,1 miliardy eur). Vláda však potom výdavky priškrtila o minimálne dve miliardy československých korún, takže sa trasa ešte upravovala. Rok pred nežnou revolúciou sa práce rozbehli. Začalo sa stavať „sovietske“ metro, aké jazdí aj v Prahe či na niektorých linkách v Budapešti.

Svet pod zemou. Milióny ľudí denne využívajú dopravu metrom

Rok po revolúcii sa mesto rozhodlo projekt zastaviť. Sovietska ťažkopádnejšia (aj keď už odklepnutá) koncepcia putovala do koša a vyhlásila sa nová súťaž na ľahké metro. Martinko hovorí, že tento typ metra mal užšie súpravy, lepšie kopíroval terén, vyžadoval menšie stanice, avšak s vyšším sledom po sebe nasledujúcich súprav a vedel jazdiť bez vodiča. Zmena, ktorá pre bežného občana vyzerá nenáročne, mala ďalekosiahle následky.

„Na nový projekt ľahkého metra, teda na jeho výstavbu, sa nikdy nenašli finančné zdroje, mesto nebolo schopné túto stavbu zrealizovať zo svojho rozpočtu,“ hovorí odborník. Nová vláda projekt nepodporila. Odvtedy sa o podzemnej dráhe už len hovorí.

Magický milión

„Na metro, aby ste mohli zaplatiť jeho prevádzku, potrebujete zhruba milión obyvateľov. Potrebujeme financie na to, aby sme ho postavili a aby sa dalo prevádzkovať,“ vysvetľoval na diskusii k metru bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (v úrade v rokoch 2010-2014).

Martinko nesúhlasí a tvrdí, že rozhodujúci nie je počet obyvateľov mesta, ale prepravné záťaže na jednotlivých miestach. Napokon, metro majú vo svete aj menšie mestá ako Bratislava. „Prepravné tlaky z Petržalky a Karloveskej radiály, teda smer z Dúbravky, Karlovej Vsi a Dlhých dielov sú dnes na hodnotách, ktoré sú pre stavbu metra opodstatnené,“ dodal.

Pôvodný plán nebol nikdy zrealizovaný. Foto: archív P. Martinko
Foto: archív P. Martinko

Ftáčnik sa však s Martinkom zhodnú na jednom – žiaden veľký slovenský projekt sa nezrealizuje bez podpory vlády. Jedným z kľúčových momentov v celej veci bol prechod popod Dunaj. Ftáčnik tvrdí, že ten by stál takmer miliardu. „Keď som sa pýtal pani premiérky Radičovej, či by vláda bola ochotná dať mestu Bratislava 900 miliónov na tunel popod Dunaj, premiérka povedala, že z 11 miliárd eurofondov, ktoré Slovensko má, si nevie predstaviť dať 900 miliónov na jeden tunel. Tam sa náš príbeh skončil.“

Nastúpila tak éra bratislavskej električky do Petržalky, ktorej sa drží aj aktuálny primátor Nesrovnal. Metro vníma ako históriu, riešenia chce hľadať inde. Jeho úrad ich vidí v 80 kilometroch nevyužitých bratislavských koľajníc – na povrchu.

Nebude a nebude

Aká je politická klíma okolo bratislavského metra? Na vyššej ako mestskej úrovni sa k metru stavajú indiferentne. „Nie som nepriateľom metra,” tvrdí nový bratislavský župan Juraj Droba. Komplexnejšie návrhy však kraj nepredstavil.

Foto: archív P. Martinko

Ministerstvo dopravy s metrom v najbližších rokoch neráta vôbec. „Po viacerých odborných aj širších diskusiách sa rozhodlo, že nosný systém Bratislavy na najbližšie roky predstavuje koľajová doprava – t. j. električka a vlak,“ tvrdí rezort s tým, že dôraz sa má v súčasnosti na celom Slovensku klásť na integrované dopravné systémy, pre ktoré je vlak základom. Integráciu dopravy má mať pod palcom Národná dopravná agentúra, ktorá ale zatiaľ nevznikla. Rezort ju vytvára už od volieb v marci 2016.

Bratislava sa teda začala uberať cestou bez metra – s tým, že dopravu bude riešiť električka v kombinácii so železnicou. Ftáčnik momentálne považuje metro na Slovensku za nereálne. „Susedná Viedeň má rozpočet 12 miliárd, Bratislava má 350 miliónov. O čom sa rozprávame? Nie sú na to prepočty, nie je energia, nemáme nič, čo by nám vrátilo aspoň časť nákladov na to, čo do toho dáme.“

Aj ak by sa začalo stavať teraz, išlo by o proces na ďalších 30 rokov. Jamu, ktorú vyhĺbili pred 30 rokmi ako vstup do stanice metra, či vybetónovaný základ depa chce mesto „v prípade potreby“ odstrániť.

Walkman ma 40 rokov. Takto Sony zmenilo hudbu

Ťažko nájsť väčšie klišé ako to, čo sa nám dostalo do titulku tohto článku. Ešte ťažšie je však nájsť inú vetu, ktorá by dokonale vystihla to, čo sa Sony podarilo urobiť s malou krabičkou na kazetu, z ktorej išiel kábel so slúchadlami.