50
rokov uplynie 20. júla od okamihu, keď prvý človek položil svoju nohu na povrch Mesiaca. Bol ním americký astronaut Neil Alden Armstrong.
Aj napriek obľúbeným konšpiráciám sa pristátie na Mesiaci uskutočnilo a 20. júla 1969 si ho v televízii pozrelo 650 miliónov ľudí po celom svete.
O vyslaní ľudskej posádky na Mesiac rozhodol americký prezident John F. Kennedy, ktorý touto úlohou 25. mája 1961 poveril Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Misia na Mesiac bola dôležitou súčasťou súboja USA so Sovietskym zväzom počas studenej vojny. Američanom trvalo 8 rokov, kým 16. júla 1969 vyslali k Mesiacu raketu Saturn V.
Na osemdňovú misiu sa vydali kapitán Neil Armstrong, pilot Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin “Buzz” Aldrin.
21. júla 1969 o 2:56:15 h vystúpil Armstrong na povrch Mesiaca a celému svetu povedal známu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo."
Po Armstrongovi sa v rokoch 1969 až 1972 na Mesiac dostalo ešte ďalších 11 Američanov. Od roku 1972 človek na Mesiaci nepristál.
Celý program Apollo stál od roku 1961 do 1973 až 25,4 miliardy amerických dolárov. Po zarátaní inflácie je to viac ako 150 miliárd dolárov.
