On demand
Havajské ostrovy v Tichom oceáne sú pre vedcov malou záhadou. Sú tvorené sopečnou činnosťou, no nenachádzajú sa na takzvanom Ohnivom kruhu – teda na okrajoch Tichého oceánu, kde sú sopečná činnosť a zemetrasenia bežné. Nachádzajú sa v strede oceánu. Existujú dve teórie, prečo to tak je. Veľmi, ale veľmi zjednodušene: Tá staršia – z roku 1963 – hovorí o jednom horúcom bode v hĺbke Zeme, ktorý vyráža práve v týchto miestach, druhá, novšia, skôr o veľmi horúcej ploche, nie až tak hlboko pod kôrou. Geologická hádanka však nie je pre bežného človeka, a najmä nie v týchto týždňoch, to najzaujímavejšie na Havaji.
Od 3. mája to najzaujímavejšie na Havajských ostrovoch, konkrétne na najväčšom z nich s názvom Big Island, je Kilauea. Význam slova hovorí veľa o podstate tejto pomerne malej sopky. „Vytekajúca“ alebo „stále sa rozširujúca“ hora je podľa geológov z U. S. Geological Survey (USGS) aktívna od roku 1983, čo z nej robí najdlhšie nepretržite vybuchujúcu sopku na svete. Práve pred mesiacom a pol sa jej aktivita vystupňovala do erupcií, ktoré neutíchajú. Hoci si po stovkách zničených domov a tisíckach hektárov pôdy láva našla stabilnú cestičku do mora, výbuchy neustávajú a vedci nevedia ich koniec predpovedať.
Mocní spoločníci
Ako to už pri takýchto udalostiach býva, netrvalo dlho a objavili sa poplašné správy o blížiacich sa katastrofách oveľa väčších rozmerov. Kilauea je totiž len jednou z piatich aktívnych sopiek na Havaji. Tou najzaujímavejšou je Mauna Loa, jedna z potenciálne najnebezpečnejších sopiek sveta. Mauna Loa je považovaná za najväčšiu aktívnu povrchovú (teda nie pod vodou alebo pod zemou) sopku sveta.
Jej posledný výbuch sa datuje na rok 1984 a vtedy zo seba vychrlila 220 miliónov kubických metrov lávy. Len pre ilustráciu (hoci je to také vysoké číslo, že to ani pre ilustráciu nepomôže), toto množstvo by naplnilo 88-tisíc olympijských plaveckých bazénov.
Jej erupcie boli historicky často spojené s aktivitou vulkánu Kilauea, preto sa, pochopiteľne, objavili dohady, že by sa mohla chystať na výbuch aj ona, a to s oveľa vážnejšími následkami. Pracovníci z Havajského vulkanologického centra však obavy vyvrátili. „Mauna Loa nevybuchuje a nie sú žiadne známky toho, že by mala. Je to aktívna sopka, takže jedného dňa príde erupcia, ale nie je očakávaná v blízkej budúcnosti,“ uviedli pracovníci centra pre lokálne havajské médium Hawaii News Now s tým, že aktivitu sopečného obra naďalej monitorujú.
Podľa USGS je v súčasnosti na svete 1 500 potenciálne aktívnych sopiek, pričom mnohé z nich sú práve na Ohnivom kruhu. Približne 500 z nich vybuchlo v modernej histórii.
Peklo pre turizmus
Sopky na Havaji sú malým (hoci výbušným) príkladom dvoch strán jednej mince. Kým na jednej strane lákajú dobrodružných turistov na ostrovy, čím podporujú – spolu s krásnymi plážami a prírodou – príjmy z turizmu, na strane druhej, erupcie sú nebezpečné, čo automaticky znamená prudký pokles cien ubytovania a služieb, menší záujem a teda aj menej peňazí do štátnej pokladnice.
Pre vyčíňanie Kilauea bol už uzavretý Sopečný národný park, čo pri započítaní dvoch tisícok pracovníkov, ktorí sú fungovaním parku nepriamo alebo priamo ovplyvnení, vznikli straty na tržbách vo výške až 220 miliónov dolárov, uviedli predstavitelia rezervácie.
Ďalšie desiatky miliónov zhoria v prípade hotelov a rezortov, ktoré aj napriek sezóne a nízkym cenám zívajú prázdnotou. Aj výletné lode rušia svoje zastávky na Havaji.
Naopak, pre dobrodruhov sa otvorili nové možnosti sledovanie tečúcej lávy, či už z výšky alebo z vodnej hladiny, keďže spoločnosti ponúkajú lety vrtuľníkmi a plavby loďou okolo pobrežia v bezpečnej vzdialenosti.
Turizmus predstavuje najväčší príjem havajskej ekonomiky. Tvorí vyše pätiny hrubého domáceho produktu, až 17,4 % daní prichádza z tohto odvetvia a cestovný ruch je zároveň priamym zdrojom príjmu pre 13,3 % obyvateľstva, pričom ďalšie takmer 4 percentá majú prácu spojenú so segmentom.
HDP Havaja v roku 2017 dosiahlo výšku 88 miliárd dolárov.
Straty sa prejavili aj na poľnohospodárstve. Doteraz sa vyšplhali na výšku 14 miliónov. Zničených bolo až 80 percent úrody papáje a polovica obchodu z rezanými kvetmi.
Za mesiac a pol výraznej aktivity už sopka ponúkla viacero zaujímavostí:
Olivín
Posledné dni sa objavujú správy, že ľudia na Havaji nachádzajú zelené kryštáliky v okolí svojich domov. Horniny na ostrove Big Island sú bohaté na minerál olivín, ktorý sa aktivitou sopky dostáva na povrch a doslova „padá z neba“. „Láva, ktorá vyviera je momentálne veľmi bohatá na minerály, je preto možné, že domáci nájdu olivín,“ povedala pre Mashable Cheryl Gansecki, geologička z Hawaii-Hilo univerzity.
„Laze“
Kombinácia slov lava a haze, teda láva a opar/hmla. Vzniká vtedy, keď láva vstupuje do morskej vody. Prudké ochladenie vytvára mix vodných pár, kyseliny chlorovodíkovej a jemných čiastočiek skla, ktoré zlúčenine pridávajú na nebezpečnosti.
Vulkanický smog a kyselinový dážď
Obe vznikajú pri erupciách a obsahujú kyseliny a oxid siričitý.
Zlaté vlasy bohyne Pele
Tenké sklenené útvary podobné ľudskému vlasu (mnohokrát však oveľa tenšie), vznikajú, keď prasknú bubliny v horúcej láve. Obal bubliny pri prasknutí „odletí“ preč a stvrdne. Niektoré oblasti ostrova Big Island sú doslova pokryté týmito vláknami, ktoré miestni prezývajú vlasy Pele, podľa havajskej bohyne sopiek a ohňa Pele. Vlasy môžu byť nebezpečné najmä pri dotyku, keďže sú ostré, ale i pre tých, ktorí využívajú systémy na zber dažďovej vody. Ak vlasy padajú na strechy a voda ich zmyje do záchytného systému, filtre nedokážu odfiltrovať miniatúrne častice skla, ktoré môžu vážne poškodiť zdravie.
Modré divadlo
Zriedka pozorovateľný fenomén priniesla sopka koncom mája. Modré plamene, ktoré horeli zo zeme na jednej z havajských ulíc spôsobil metán. Keď horúca láva zaleje živú vegetáciu, tá začne pod lávou produkovať metán, bezfarebný plyn, ktorý pri horení mení farbu na modrú. Zahriaty metán vo väčšine prípadov vybuchuje, v tomto však len pokojne horel so sopečnou kulisou.
Koniec sladkého jazera
Najväčšie havajské sladkovodné jazero Green Lake sa za pomoci sopky Kilauea doslova vyparilo v priebehu niekoľkých hodín. Miestni vedci začiatkom mesiaca vyhlásili, že láva začína natekať do jazera – čo bolo sprevádzané obrovskými oblakmi vodnej pary, o päť hodín na to už vyšla správa, že jazero je zaplnené lávou a všetka voda sa odparila. Najväčšia prírodná zásobáreň pitnej vody na Havaji podľa niektorých zdrojov zmizla za 90 minút.
Nová pevnina
Sopka niečo vzala a niečo aj dala. Pri rýchlom chladnutí pri vstupe do oceánu sa vrstvy lávy ukladajú na seba a vzniká nová pevnina. Doteraz jej vzniklo už okolo dvoch kilometrov. Ide o rovnaký proces ako pri vzniku samotných Havajských ostrovov, takže ide vlastne o malý exkurz do histórie ostrovov. Pevnina však bude mať ešte dlho veľmi rozdielny charakter od tej pôvodnej. To, kedy jej čierny povrch pokryje vegetácia, bude závisieť najmä na množstve zrážok.
Pozrite si zaujímavé zábery sopky z obežnej dráhy Zeme od NASA:
Kilauea vs. Fuego
Hoci havajská Kilauea už vyčíňa šesť týždňov a vďaka dramatickým záberom si získala veľkú publicitu, nie je to jediná sopka, ktorá stojí za povšimnutie. Erupcia guatemalskej sopky Fuega začiatkom júna zabila okolo stovky obyvateľov blízkych dedín a miest, pričom stovky ďalších sú nezvestní. Vyčíňanie trvalo len približne 16 hodín, no malo ďalekosiahlejšie následky ako šesťtýždňové konštantné chrlenie lávy na Havaji.
Prečo? Havajská sopka je takzvaná štítová sopka. Je nízka (cca 1 200 metrov), má širokú základňu. Jej magma – a neskôr na povrchu zeme láva – má nízku viskozitu, je teda tekutejšia a jednotlivé vrstvy cez seba pretekajú, nehromadia sa na jednom mieste. Vďaka týmto vlastnostiam láva umožňuje plynom, ktoré uviaznu pod ňou doslova vybublať von. Guatemalské Fuego, alebo aj Ohňová sopka, je úplne iný druh vulkánu. Ide o stratovulkán, teda vyzerá tak, ako si bežne človek predstavuje sopku. Je vysoká (cca 3 700 metrov), s ostrými úbočiami a o jej vlastnostiach hovorí aj iný názov, ktorý sa pre ňu používa – navrstvená. Láva, ktorá z nej vyteká, je hustá a pomalá a navrstvuje sa na seba. Keď sa pod ňou hromadia plyny zo sopky, nedokážu cez hrubé vrstvy vyjsť von, tlak pod lávou sa preto stupňuje a stupňuje. Až dôjde k explózii. A tie zvyknú byť obrovské a ničivé, plné lávy, popolu a plynov. Láva steká obrovskou rýchlosťou strmými úbočiami a ničí všetko, čo jej stojí v ceste.
Aj Slovensko je plné sopiek
Hoci podobná situácia ako na Havaji na Slovensku zďaleka nehrozí, aj na našom území máme množstvo sopiek. Všetky sú už dávno vyhasnuté, no kedysi tu bola veľká sopečná aktivita. Kedysi znamená približne pred 16 miliónmi rokov. Pozostatky sopečnej činnosti vidieť najmä na juhu stredného Slovenska, kde je najznámejšia sopka Poľana a na východe, kde sú pozostatkami vulkanizmu Slanské vrchy a Vihorlat.
Poľana je najväčšou sopkou na Slovensku a zároveň jedným z najväčších vyhasnutých vulkánov v Európe. Najmladšou sopkou je maličký Pútikov vŕšok, ktorý vybuchol pred 102 000 rokmi. „To, či Pútikov vŕšok predstavuje náhrobný kameň sopečnej aktivity na Slovensku alebo nám v budúcnosti ešte hrozia jej posledné výdychy, je predmetom vedeckých diskusií a výskumov,“ uviedol v minulosti pre Quark Juraj Littva z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK.
Najväčšie sopky sveta
Pri sopkách je to podobné ako pri ľadovcoch (samozrejme, okrem teploty). To čo je vidieť na povrchu, je často len malý zlomok skutočnej sily a hrozby, ktorú ukrýva. Tie najväčšie sopky sveta sú zväčša takzvané štítové sopky, teda s miernymi svahmi, širokými základňami a tekutou lávou s nízkou viskozitou – ako Kilauea, len väčšie. Zoznam najväčších sopiek zostavil portál LiveScience a jeho poradie určil objemom lávy, nie samotnou výškou „kopca“.
1. Tamu Massif
Dno Tichého oceánu
Objem: 2,5 milióna kubických kilometrov
Neaktívna
2. Mauna Loa
Havaj
Objem: 40 000 kubických kilometrov
Aktívna
3. Kilimandžáro
Tanzánia/Keňa
Objem: 4 800 kubických kilometrov
Spiaca
4. Sierra Negra
Galapágy
Objem: 580 kubických kilometrov
Aktívna
5. Ičinskaja sopka
Rusko, Kamčatka
Objem: 450 kubických kilometrov
Aktívna
