On demand
Prezident Andrej Kiska slovenskú verejnosť poriadne dlho naťahoval s oznámením o svojej politickej budúcnosti. Kiskovi priaznivci, ale i protivníci sa napokon 15. mája dočkali. Prezident oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu prezidenta v druhom funkčnom období a nebude kandidovať.
„Na moje rozhodovanie vplývalo viacero okolností. Nikdy som sa netajil tým, že rodinný život je pre mňa veľmi dôležitý. V uplynulom roku sme v rodine zažili šťastné aj tragické udalosti. Oboje mi pripomenuli, že čas strávený s najbližšími, s manželkou, s deťmi či rodičmi je nenahraditeľný. Ak má náš život mať zmysel, nemôžeme ich odsúvať na vedľajšiu koľaj,“ povedal na úvod svojho príhovoru Kiska.
Tiež povedal, že jeho rozhodnutie významne ovplyvnila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa prezidenta nepresvedčivá a arogantná reakcia vlády na túto vraždu „vyvolala najväčšiu krízu dôvery v štát v histórii moderného Slovenska“.
„Žiaľ, ale až otrasná vražda dvoch ľudí mnohým naplno otvorila oči a odhalila, aké dôsledky môže mať zlyhávajúci štát a skorumpovaná vládna moc,“ dodal.
Prezident priznal aj to, že sa zapojil do politických zápasov a bude preto lepšie, ak si úrad prezidenta do budúcnosti neponesie ich ťarchu.
Najzávažnejšie oznámenie si však Kiska nechal na záver svojho prejavu. Slovensko podľa neho nepotrebuje iba výmenu vlády, ale aj zásadnú zmenu štýlu vládnutia. „Chcem preto dnes oznámiť aj to, že budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti. Aby som aj po konci môjho pôsobenia v úrade prezidenta v budúcom roku prispel k začiatku novej politickej éry na Slovensku. Aby som pomohol spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne,“ dodal na záver tajomne s tým, že viac o svojich plánoch oznámi na jeseň.
O niečo viac prezident predsa len prezradil o deň neskôr v rozhovore pre Aktuality. Na priamu otázku, či stále platí jeho výrok o tom, že nebude zakladať stranu, odpovedal, že „iba hlupák nemení názory, keď sa zmenia okolnosti“.
Odvtedy sa objavili úvahy o tom, či bude Kiska spájať už existujúce strany alebo založí vlastnú. On sám však vytrvalo mlčí. „Prezident Andrej Kiska už v tejto otázke povedal všetko potrebné a ďalšie podrobnosti zverejní, keď príde správny čas,“ povedal pre vot.sk Kiskov hovorca Roman Krpelan.
Aj napriek prísnemu utajeniu z Prezidentského paláca sa však už teraz dá predpokladať, že Kiska smeruje k vlastnej strane v nejakej podobe. Naznačujú to aj vyjadrenia jeho politických protivníkov a súputníkov.
Najbližšie má Kiska zrejme k novovzniknutým stranám SPOLU Miroslava Beblavého a Progresívne Slovensko Ivana Štefunka. „Vnímam to tak, že pán prezident sa rozhodol vstúpiť do straníckej politiky a pomôcť obnoviť dôveru v štát. Jeho krok vítam a s prezidentom diskutujeme,“ hovorí pre vot.sk poslanec Beblavý. Podľa Štefunka je Kiskovo rozhodnutie „výborná správa“. Ten o prípadnej Kiskovej strane alebo koalícii hovorí ako o projekte. „Keď bude nejaký projekt, tak budeme toho nejakou súčasťou,“ vysvetľuje Štefunko v rozhovore pre Denník N.
Aké sú teda na Slovensku skúsenosti s prezidentskými stranami? Nie veľmi dobré pre strany bývalých prezidentov. Rudolf Schuster síce so Stranou občianskeho porozumenia za silnej podpory Televízie Markíza získal v roku 1998 vo voľbách 8 %, to však bolo všetko, čo táto strana dokázala. Teda ešte poslúžila ako výťah pre Schustera do Prezidentského paláca. V ďalších parlamentných voľbách už ani nepostavila vlastnú kandidátku a napokon sa zlúčila so Smerom.
Ivan Gašparovič si ako prezidentský kandidát na svoje konto pripísal skalpy Eduarda Kukana, Vladimíra Mečiara a Ivety Radičovej. S jeho Hnutím za demokraciu to bolo horšie. S dávkou sarkazmu sa dá povedať, že jediný skalp, ktorý si HZD pripísalo na svoje konto, bol ten vlastný. Strana v prvých voľbách v roku 2002 prekročila 3-percentnú hranicu. O štyri roky neskôr ju volilo už len 0,64 % voličov. Aj napriek tomu, že jej zakladateľ sedel v Prezidentskom paláci. Alebo práve kvôli tomu.
24 % získal v prvom kole v prezidentských voľbách 2014 Andrej Kiska
Kiska to skúša presne naopak ako jeho predchodcovia Schuster a Gašparovič. Politická strana mu neslúži ako výťah do prezidentskej funkcie. Založí ju pravdepodobne až po svojom odchode z funkcie prezidenta. Mohol by to byť recept na úspech, politológ však varuje, že to nie je úplne jednoduché. „Nie je to veľmi štandardný postup ísť z pozície prezidenta do straníckej politiky, pretože prezident je tá najvyššia funkcia, ktorú človek môže v politike dosiahnuť. Je to vyvrcholenie politickej kariéry. Pokusy ovplyvniť nejakým spôsobom verejnú politiku po odchode z funkcie hlavy štátu sa málokedy podarili. Bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski uvažoval o založení hnutia, ktoré by ho udržalo v politike a to skončilo obrovskou blamážou. Čiže je to veľmi riskantné,“ hovorí politológ Juraj Marušiak.
Podľa neho by Kiska nemal zakladať stranu, ale mohol by skôr pôsobiť ako autorita, ktorá sa nepodieľa priamo na politickej súťaži. „Prezident Kiska svoju alternatívu zatiaľ nepomenoval, ale sú tu indície, že to naozaj myslí vážne so zakladaním vlastnej strany. Obávam sa, že to bude znamenať ďalšie trieštenie hlasov, ale chápem tú potrebu formulovať alternatívu k súčasnej koalícii i opozícii,“ uzatvára Marušiak.
