On demand
Prinášame vám preto prehľad najdôležitejších a najčastejšie skloňovaných kompetencií miest a obcí, teda primátorov a ich poslancov. Dôležité je uvedomiť si, že nie všetko, čo v predvolebných debatách kandidáti sľubujú, majú moc uskutočniť. No zároveň majú mnoho menších kompetencií, ktoré môžu poriadne v živote občanov zamiešať karty.
Sľúbiť diaľnicu, ale neopraviť ani cestu na sídlisku
Oprava ciest je obľúbenou mantrou väčšiny bývalých aj budúcich starostov. Niektorí sa neštítia sľubovať do vzdialených dedín diaľnicu. Pozrime sa na to, ktoré cesty vlastne mesto opraviť môže (ak má peniaze) a ktoré má na starosti niekto iný.
2928 obcí je na Slovensku
V krátkosti – cesty prvej triedy sú v správe štátu, cesty druhej a tretej triedy v správe krajov. (Výnimkou sú niektoré úseky ciest druhej a tretej triedy v Bratislave a Košiciach, ktoré má v správe tiež mesto.) Vo vlastníctve obcí sú väčšinou len takzvané miestne komunikácie.
“Podľa cestného zákona sú vlastníci a správcovia pozemných komunikácií povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené,” píše ministerstvo dopravy. V preklade, mesto sa musí starať o cesty na sídliskách, v mestských častiach a podobne, no často nemá povinnosť opraviť výmole na hlavnom ťahu či pokosiť trávu v strede kruhového objazdu na okraji obce, pretože cesta je v správe kraja alebo štátu.
Čo si ale mesto určiť môže, je parkovacia politika, budovanie záchytných parkovísk či trasy MHD. A budovať môže aj cyklotrasy. Ideálne v spolupráci s VÚC. Na tento účel máme dokonca národnú stratégiu, ktorá určila, že treba vytvoriť pozície cyklokoordinátorov, ktorí by koordinovali činnosť zodpovedných subjektov v danom kraji a meste.
Nepliesť sa školám do cesty. Alebo, naopak, pliesť sa
Mestá sú vo väčšine prípadov zriaďovateľmi základných škôl, škôlok a niektorých umeleckých škôl. Čo to znamená? Zastupiteľstvo a primátor rozhodujú v konečnom dôsledku o tom, koľko peňazí školy dostanú. Financie pritekajú školám zo štátneho rozpočtu, no v regióne ich prerozdeľuje zriaďovateľ. Povedzme, že štát priklepne miestnej základnej škole polmiliónový rozpočet, garantuje ale, že na školu sa dostane iba 90 % peňazí určených na mzdy a 80 %, ktoré sa majú použiť na prevádzkové náklady. Zvyšok môže prerozdeliť inak – dať ich inej škole, ktorá ich podľa názoru poslancov a primátora potrebuje viac.
To, ako veľmi sa do života škôl môže zriaďovateľ montovať, dokazuje mediálne známy prípad základnej umeleckej školy v Humennom. O prípade sa diskutuje v súvislosti s dokumentom, ktorý o ňom natočil študent VŠMU Edo Cicha. Exriaditeľka humenskej ZUŠ-ky ju totiž chcela pomenovať po známom skladateľovi a tamojšom rodákovi Petrovi Breinerovi. Vedenia mesta nesúhlasilo, nasledovali spory a vymenovanie nového vedenia školy. Mesto Cichov dokument označilo za diskreditačnú kampaň.
Čítajte aj:
- Prezidentské strany: Schuster a Gašparovič pohoreli. Kiska na to ide inak
- Idea stále žije. Ale toto sú dôvody, prečo Bratislava nebude mať metro zrejme nikdy
Primátor mesta môže riaditeľa školy aj odvolať (samotné zastupiteľstvo túto moc nemá, musí to byť primátor resp. starosta). Môže to urobiť z viacerých dôvodov – ak riaditeľovi príde na to, že je zároveň štatutárom nejakej firmy, sedí v dozornej rade nejakého podniku (tento bod má ale viac výnimiek, povoľujú sa umelecké, vedecké činnosti atď.), ak nepodá majetkové priznanie, poruší rozpočtové pravidlá či BOZP.
Pokiaľ ide o menovanie riaditeľa školy, tam je pre školu a primátora veľký priestor na žabomyšie vojny. Primátor riaditeľa menuje na návrh rady školy. Ibaže navrhnutého kandidáta môže odmietnuť. Vtedy rada vyberá ďalšieho. Ak chce odmietnuť aj toho, musí mať súhlas svojich poslancov. Ak ho získa, je podľa rezortu školstva postup potom taký, že výberové konanie č. 3 už robí obec.
Vyčleniť peniaze na kultúru aj na upratovanie
Zastupiteľstvo a primátor rozhodujú o tom, koľko peňazí dostanú aj iné príspevkové organizácie mesta – či už ide o kultúrne stredisko, ktoré dlhodobo vplýva na úroveň (alebo podúroveň) oblastných jarmokov, kín a slávností alebo napríklad také technické služby mesta, čo je veľmi dôležitá organizácia. Stará sa totiž o vynášanie mestských košov, čistotu ulíc aj o to, aby niekto pokosil váš obľúbený park.
Takisto nie je od veci, preklepnúť si starostov či primátorkin vkus. Mesto udeľuje každý rok dotácie malým združeniam a športovým klubom. Ak je tá vaša fanúšička futbalu viac ako hokeja, prípadne, ak má radšej folklór než nezávislé divadlo, nemusí ísť ani o vedomú záležitosť, ale je jasné, ktoré subjekty majú vyššiu šancu peniaze získať.
48 % bola účasť voličov minulé voľby
Opraviť chátrajúce monštrá
Chátra vo vašom meste na námestí starý meštiansky dom? Je park zarastený burinou? Nie vo všetkých prípadoch je to vina mesta. Kvôli vlastníckym vzťahom. V drvivej väčšine prípadov vie mesto vystupovať aspoň ako mediátor pri sporoch alebo iniciátor zmeny. To isté platí pre nevyužívané priemyselné zóny.
Kompetencie, ktoré tiež stoja za úvahu:
- Mesto zabezpečuje sociálne služby – opatrovateľská služba pre seniorov a sociálne núdznych, príspevky pri narodení dieťaťa
- Viacero samospráv prevádzkuje domovy a jedálne pre seniorov
- Primátor a poslanci by mali praktizovať schopnosť pritiahnuť do mesta investorov a napĺňať kapacity často už vybudovaných priemyselných parkov
- Zastupiteľstvo by malo hospodáriť racionálne a krotiť dlh samosprávy, v najlepšej finančnej kondícii je podľa inštitútu INEKO spomedzi miest Nové mesto nad Váhom a v najhoršej Myjava
- Primátor menuje náčelníka mestskej polície
- Mesto si volí odpadovú politiku, vývoj smeruje k tomu, že mestá, kde sa recykluje viac, budú za vývoz a spracovanie odpadu platiť menej
Pri výbere dobrého kandidáta – a hlavne pozeraní ľúbivých predvolebných videí – si treba dať pozor na položky typu “čo sme v meste za 4 roky dokázali”. Pretože ak sa napríklad skrášlením námestia myslí osadenie inteligentnej lavičky a podporou dopravy alebo zdravotnej starostlivosti niečo, čo stavia za svoje peniaze súkromný investor, ťažko hovoriť v plnom rozsahu o zásluhách primátorov a poslancov.
Aké sú minimálne požiadavky, aby niekto kandidoval na starostu?
Skoro žiadne. Kandidát musí mať trvalý pobyt tam, kde kandiduje, a najneskôr v deň konania volieb vek 25 rokov. To je všetko. Vzdelanie sa nevyžaduje.
“Na margo vzdelania starostov treba zdôrazniť, že ústavný súd v marci 2017 rozhodol o tom, že nie je možné stanoviť vzdelanostný cenzus a okrem toho treba zdôrazniť, že demokracia predpokladá, že si vo voľbách vyberieme najlepších spomedzi seba,” vysvetlil Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska. Inak by to bol totiž zásah do práva byť volený.
Aký má starosta plat a kto ho určuje?
Plat sa odvíja od priemernej mzdy a veľkosti obce. V dedinách do 500 obyvateľov to toho roku nebolo menej ako 1421 eur v hrubom. V meste nad 100-tisíc je základ pre primátora 3415 eur. No to nie je všetko. Poslanci môžu prvému mužovi alebo dáme mesta pridať k platu až 70 percent ako pravidelný bonus. Aktuálne ale parlament odklepol zvýšenie základného platu (navýšia sa koeficienty prepočtu) a zníženie bonusu na 60 percent. Maximálny možný plat s maximálnym príplatkom vo veľkomeste by tak bol o niečo viac ako 6000 eur.
A aké obľúbené sú komunálne voľby na Slovensku? Voliť si starostu a poslancov u nás nechodí až tak málo občanov.
Volebná účasť bola po všetky roky vyššia napríklad v porovnaní s prvým kolom prezidentských volieb v roku 2009, kedy vyhral druhýkrát Ivan Gašparovič. Ďaleko prevyšuje aj účasť na krajských voľbách a voľbách do europarlamentu.
